500 Days of Summer...

Autor: Iveta Kollárová | 24.2.2012 o 21:23 | Karma článku: 3,65 | Prečítané:  657x

Filmy ako súčasť života. Určite je to dobrá téma na pive s kamarátmi. Samozrejme po prebratí všetkých existenčných otázok, o bytí, či nebytí. Či po spŕške nadávok pri politickej debate. Niektorí si bez nich nevedia predstaviť svoj život, či aspoň piatkový večer a pre iných predstavujú akúsi formu oddychu, odreagovania sa od reality. Existuje veľa dobrých filmov, ktoré nie sú len bezduché akčné trilery so strielačkami a „obyčajným" hrdinom z ľudu, ktorý zachráni celý svet. Naopak sú to filmy, ktoré v človeku zanechajú určitý pocit a donútia nás nad nimi premýšľať ešte dlho po opustení kina.  

Osobne si myslím, že filmy, nech už sú teda akékoľvek, by mali v človeku vyvolať nejakú emóciu, či už sa pousmejem, nad niekedy zarážajúcou pravdou o živote, a či ma dokáže prinútiť k slzám. Sú filmy, ktoré dokážu s presnosťou odzrkadliť reálny život. Iné majú k tomuto faktu naozaj veľmi ďaleko. Ale koľko ľudí, toľko chutí. Alebo aj, ako sa hovorí, ty mi povedz, akú knihu čítaš a ja ti poviem, aký človek si. Možno by sa to dalo aplikovať aj na film. Povedz mi, aké filmy rád pozeráš a ja ti poviem, aký človek si. Ale myslím, že v konečnom dôsledku nikomu neprináleží hodnotiť druhého podľa takéhoto, možno trochu povrchného, pravidla.

Recenzia filmu. Vždy ma lákalo skúsiť niečo také. Recenzia filmu, knihy, či albumu. Čo na to človek potrebuje, aké schopnosti a vedomosti, aby stála za to? Môj skromný úsudok mi vraví, že minimálne by bolo dobré vidieť daný film, čítať danú knihu, či vypočuť si konkrétne album. A potom, no potom príde časť písania. Opísať videné, čítané, či vypočuté. Napísať subjektívny názor, postoj k danému filmu, knihe, či albumu. Subjektívny. Je zvláštne, že všetky tie recenzie filmov, sú vlastne osobné pocity jednotlivcov. Nič odborné. No, do určitej miery tam odbornosť je. Ale nie napr. ako pri stavbe atómu. A predsa, niekedy bývajú brané vážne a odzrkadľuje sa od nich hodnotenie filmu. Pritom, ako som už napísala vyššie, koľko ľudí, toľko chutí. Nezvyknem si recenzie veľmi čítať. Pár krát som sa odhodlala, keď ma zaujal konkrétny film. Popravde, keby som sa mala držať každej jednej recenzie, čo bola napísaná, asi by som si nikdy nešla pozrieť žiaden film. Česť výnimkám. Takže prečo sú také vážené, aj keď vždy ide o subjektívny názor jednotlivca?

Výber filmu. Mám niekoľko naozaj obľúbených filmov. Ťažko vybrať. Každý je jedinečný svojou jedinečnosťou. Môže to byť takto povedané? Sú medzi nimi komédie, animované filmy, drámy, horory, dokonca muzikál. Od všetkého niečo. Pri pozeraní komédií sa vždy teším, aký nový vtip, či hlášku sa naučím. „Animáče" ma dokážu preniesť späť do detských čias, keď bol svet gombička a všetko, na čom záležalo, bola posteľ plná plyšákov. Drámy pozerám s určitou dávkou rešpektu. Človek si nemôže byť istý prítomnosťou, minulosťou ani budúcnosťou a predsa, keď spadne, postaví sa a ide ďalej. Z hororov som si už viac krát odniesla bezsenné noci a dôkaz, že najviac sa bojíme toho, čo nevidíme, či nepoznáme. No a muzikály, to sú zlatíčka na striebornom plátne. Dokážu príbeh „prerozprávať" hudbou.

Film, (500) Days of Summer, predstavuje akúsi alternatívu vo svete filmu. Poskytuje pohľad na lásku z trochu inej perspektívy, na akú sme v klasických romantických filmoch zvyknutý. Je tu chlapec, muž Tom Hansen a dievča, žena Summer Finn. Tom verí v lásku a v spriaznené duše. Až do dňa, kým stretol Summer neveril, že by mohol byť šťastný. Summer, naopak neverí v lásku, vzťah a ťažko si vie predstaviť byť niekoho dievča, či čokoľvek iné.  Už pri tejto charakteristike je jasné, že nejde o klasický romantický film. Dievča, čo neverí v lásku? No, priznám sa, že v dnešnej dobe to asi nebude nič výnimočné, ale aj tak a vo filme? (500) Days of Summer retrospektívnym rozprávaním odhaľuje rok, v ktorom Tom spoznal Summer.

Príbeh je to pútavý. Herci, Joseph Gordon-Levitt ako Tom a Zooey Deschanel ako Summer, podali nad očakávania dobrý výkon, veríte im každé slovo, dokážete sa vcítiť do jedného či druhého. Niektorí, čo videli film hovoria, že Summer môžete buď milovať alebo nenávidieť. Ja som si ju zamilovala. Možno to bude tým, že sa s ňou dokážem stotožniť. Ale čo Tom? Beznádejne zamilovaný, nedokáže sa vzdať toho, čo miluje, nevidí, či nechce vidieť nový začiatok. Mohol byť výborný architekt, no namiesto toho píše oznámenia na pohľadnice. Toma niekedy nechápeme. Niekedy svet nechápe Toma. Ale rozhodne ho milujeme.

Sú tu ale dve veci, čo ma na tomto filme zaujali najviac. Prvá je dejová línia, akou sa nám príbeh otvára. Ide o retrospektívny pohľad na príbeh. Nič nové a možno ani zaujímavé, pre niekoho. No mňa upútala jedna vec. Obrazy, postupnosť deja je poprehadzovaná. 500 v názve filmu teda nie je len symbolické. Prechádzame od stého dňa, k piatemu, prvému a zase späť, skoro na koniec. V jednom obraze Tom Summer miluje, v nasledujúcom nenávidí. Režisér sa veľmi sofistikovane pohral s celou dejovou líniou. A druhá vec, čo ma na tomto filme zaujala, je soundtrack k nemu. Hudba, či už originál, alebo práve soundtrack býva vždy neoddeliteľnou súčasťou filmu. Veľa ľudí jej neprikladá veľký dôraz. No v tomto filme je dominantnou zložkou. Ak nie kvôli príbehu samotnom, už len kvôli hudbe by som tento film odporučila si pozrieť.

Už začiatkom príbehu nás sprevádza unikátny hlas Reginy Spektor a jej nadčasový song Us. Snáď v najdôležitejšej časti príbehu zaznieva jej druhý, vynikajúci song Hero. Človeku až zimomriavky naskakujú. V príbehu sa často spomína skupina The Smiths, ktorú Tom aj Summer, a myslím, že sa k nim pridám aj ja, radi počúvajú. Táto britská skupina mala najväčší úspech v 80tych rokoch. Vo filme zaznejú dva ich hity. Prvý There Is a Light That Never Goes Out a druhý Please, Please, Please, Let Me Get What I Want. Krátky song, ale vystihuje podstatu nie len vo filme. Tento song na soundtrack prespievala aj predstaviteľka Summer Zooey Deschanel s jej indie folkovou skupinou She & Him. Jej zaujímavo sfarbený hlas dodáva piesni hĺbku a nádych snáď ešte 20tych rokoch. Úžasná skladba. Úžasná speváčka. Nedá mi nespomenúť ešte jednu z tých mnoha úžasných piesní, ktoré sa vyskytujú vo filme. Pri počúvaní tejto parádnej vecičky si človek mnohé uvedomí, aj keď rozumie veľmi málo. Song hodný milióna. Carla Bruni a jej Quelqu´un m´a dit.

Film (500) Days of Summer je dobrý, nadčasový a unikátny film, na túto dobu. Rovnako sa môžem vyjadriť aj o jeho hudbe. Poskytuje široký záber žánrov, dobre pasuje do príbehu. Vyvoláva v nás rôzne emócie. Núti nás zamyslieť sa nad životom, nad jeho smerovaním. A keď si myslíme, že rozumieme, na konci zistíme, že je všetko úplne inak. Nemôžem zaručiť, či po filme budete veriť v lásku, na spriaznené duše, či osud. Nezaručím vám na konci dúhu. Ako hovorí film, sú dni v živote, ktoré nemajú žiaden vplyv na jeho smerovanie. Proste plynú. A sú dni, ktoré ovplyvnia všetko.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?